Medvedí cesnak (Allium ursinum) je liečivá trvalka-cibuľovina vôňou výrazne pripomínajúca kuchynský cesnak, vďaka čomu sa často používa v kuchyni ako korenina. Medvedí cesnak v prírode „ožíva“ vždy na jar vyháňajúc z podzemných cibuliek nové listy a po pár týždňoch zakvitne bielymi kvetmi. Po odkvitnutí sa opäť „skryje“ pod zem, kde čaká celé leto, jeseň a zimu na ďalšiu jar.

V krátkom jarnom období rastu medvedieho cesnaku konzumujeme nielen jeho korenisté listy, ale aj kvietky (kvitne v apríli-máji) a dokonca jarné cibuľky. Zber listov (ich jednoduchým odrezaním nožom nad úrovňou pôdy) prevádzajte šetrne, každej rastline vždy ponechajte aspoň tri alebo štyri listy. Zberať možno opakovane podľa toho, ako listy dorastajú. Rastlina sa rozrastá pomerne intenzívne v celých trsoch (až do výšky 20 či 30 cm), čo je takmer vždy zárukou dobrej úrody listov.

Najjednoduchším spôsobom ochutnávky sú nasekané listy na celozrnnom chlebe s maslom. Nadrobno nasekané listy medvedieho cesnaku sa výborne uplatnia aj do nátierok, polievok či šalátov. Ak sa má liečivá sila medvedieho cesnaku naplno prejaviť, nezabudnite pokrm dôkladne a sústredene požuť. Keďže nie je vždy ľahké nájsť na jar medvedí cesnak v prírode, môžete skúsiť jeho pestovania vo vlastnej záhrade alebo aspoň v kvetináči.

Na rozdiel od klasického cesnaku, po konzumácii medvedieho cesnaku (niekedy tiež nesprávne nazývaného divý cesnak) nezískate typický „cesnakový dych“. To však nie je jediným dôvodom k jeho zaradeniu do jedálneho lístka. Medvedí cesnak je v podstate divoká, resp. plano rastúca rastlina – to znamená, že nie je umelo „vylepšený“ prešľachtením a preto obsahuje skutočný prírodný mix zdraviu prospešných látok. Zvlášť zaujímavý je vysoký obsah vitamínov, minerálov a silíc. Práve silice obsahujúce sírne zlúčeniny však môžu na niektorých ľudí pôsobiť ako alergén.